Název

2019 05 22 - Škola v prírode - deň tretí

Popis

Dnes sme sa zobudili do upršaného dňa. Ale pán riaditeľ ZŠ nám dal po raňajkách pristaviť mikrobus, tak sme nezmokli cestou na plaváreň ani z plavárne. Naše prezliekacie časy pred a po plávaní sa neuveriteľne skracujú. Pred plávaním sme to stihli za necelých deväť minút. Samozrejme po plávaní to tak rýchlo zase nejde, lebo musíme vysušiť všetky vlasatice ?. Po ľahkej ovocnej desiate sme nastúpili do mikrobusu a v ZŠ sme boli raz-dva. Do obedu sme stihli ešte dve rozprávky o našej bylinkovej čarodejnici Kvetke Lexe Herbahexe. Skoro sme si jazyk polámali, kým sme to všetci zopakovali. A na obed mohol odísť len ten, kto vymyslel slovo na M. Po obede sme si trochu oddýchli a pri tom klopkaní dažďových kvapiek to bolo celkom príjemné (samozrejme najradšej by si pospali pani učiteľky a nie deti ?). Dali sme si sladký olovrant, obliekli sa do pršiplášťov, obuli do čižmičiek a vydali sa na ďalšiu poznávaciu prechádzku. Spoznali sme ďalší ihličnatý strom – jedličku. A naučili sa, podľa čoho ju spoznáme. Na ihličke má zo spodku dva biele pásiky a šušky na nej stoja, na rozdiel od smreka, na ktorom šušky visia. Zopakovali sme si rastlinky, ktoré sme spoznali za dva predošlé dni. Deti však chodili za nami naozaj s každou „burinkou“, ešteže nás zachránila pani učiteľka Janka a stiahla aplikáciu Plantnet. Náš technik Paťko už zisťoval, ako sa aplikácia volá, že si doma takú nainštalujú. Po ceste sme objavili aj pár živočíchov, ale vzhľadom na počasie to nebolo veľmi pestré. Špecializovali sme sa na slimákov a dážďovky. No a Filipko sa začal špecializovať na horniny, možno pôjde študovať geológiu. Ale s tým sme mu veľmi nepomohli. Stavili sme sa aspoň v „kameňolome“ a urobili si spoločnú fotku. A už len prebehli ako húsky chodníčkom okolo vysielača a lesnej správy a hurá na večeru. Prešli sme 2,6 km. Mohli sme si dovoliť aj sladkú večeru, ktorú nám pripravila pani kuchárka. Palacinky s čokoládou. Mňam. A čo sľúbené prekvapenie? Mali sme živú hudbu – akordeón, husle aj flautu. Uhádli sme všetky hudobné hádanky, naučili sa novú pesničku o dáždiku, zaspievali sme si, aj zatancovali. Super večer. „Nemôžeme sa trochu pohrať?“ pýtali sa deti, tak sme sa trochu pohrali a pritom nakreslili aj to, čo sa im dnes najviac páčilo. Niekomu živá hudba a niekomu jedenie palaciniek ?. No ale prekvapenia ešte neskončili. „Ak sa dokážete rýchlo prezliecť do pyžama, pripraviť si veci na ráno a nachystať baterku, budeme ešte hľadať poklad“. Úlohou detí bolo nájsť v spoločenskej miestnosti 50 „schovaných“ červených vrchnáčikov. Po tme len z baterkami. Ale keď sa rozsvietili všetky baterky, tak tu až taká tma nebola ?. Po prvom hľadaní sme ich porátali a deti zistili, že nám ešte štyri chýbajú. Ďalšie tri našli ešte po tme a na ten posledný vrchnáčik sme si už museli posvietiť veľkým svetlom. Paťko ho našiel len tak, voľne položený na kľučke dverí. Celkom nenápadný ?. Za nájdenie pokladu dostali všetci sladkú odmenu a potom už len umyť zúbky a šup do postele. Dúfam, že ranné vtáčatká budú spať trochu dlhšie ?. Dobrú nôcku. KN

Nastavení